Z rozmlácenýho kostela

Fotografický cyklus Petra Župníka

 
Zpět: Kalendář
 

Výstava potrvá od 16.6. do 31.12. 2018 a uskuteční se v chrámu Nalezení sv. Kříže v Litomyšli.
Chrám je otevřen v červnu až září denně 10-18, v říjnu o víkendech 10-16, dále v adventu a v dalších měsících dle individuální domluvy. Během festivalu Smetanova Litomyšl je otevírací doba prodlužena do večerních hodin.

Snímky byly pořízeny v chrámu Nalezení sv. Kříže v letech 2007 a 2009, před celkovou rekonstrukcí památky.

Všetci sa pozeráme na tie isté veci, vidíme rovnaké mraky, rovnaké západy slnka. Niekto si odnesie emóciu, niekto sa ani neobzrie a niekto nájde aj v zabudnutom kúsku reality príbeh. Čo by dal Balzac, Tolkien či Ajtmatov za dobrý príbeh? Raz som čítal krátky prepis rozhovoru s Phillipom K. Dickom o tom ako používa svoju špecifickú SCIFI formu len nato, aby dokázal vyexponovať svoju nedôveru v realitu. Ako stále znova prepisuje príbeh človeka a aj keď sa zdá jeho dielo futuristické, on vnútorne hľadá odpovede na večné otázky človeka. Stojíme pred malým príbehom "z rozmlácenýho kostela" , ktorý nám na doslova komornej ploche približuje veľmi sugestívnu estetiku Petra Župníka. Fotografie sú smutné svojím predmetným obsahom. Sú plné múdrosti, ktorá bola potupená ideológiou. Sú svieže svojou formou, sú objavné vo vzťahoch ktorými Peter spája zdanlivo opomenuteľné fragmenty. Sú mementom nedávnej histórie ale zároveň sú odkazom na opakujúci sa boj o idealitu, o krásu, o pokoj. Peter Župník mení pred našimi očami tragédiu na baladu, selanku na pieseň a v niektorých okamihoch až na veselú detskú riekanku.

Predložený súbor, aj napriek smutnému príbehu nie je patetický, je trošku výskumnícky, trošku pekný a ak by sa nám zdalo že je pekný až príliš tak nás Peter rozosmeje a s jemným sarkazmom mu uveríme, že to nemyslí tak úplne vážne. Fotografie neopúšťajú veľmi precítenú a kultivovanú formu, zároveň dávajú priestor pre konfrontáciu zdanlivo nespojiteľných fragmentov. V svietniku nachádzame korunu, v detaile krajinu, v ploche priestor. Peter Župník nám neodhaľuje len príbeh kostola, zabudnutej viery, či ideologickej ignorancie, ale odhaľuje nám aj svoj vlastný príbeh. Citlivosť k detailu, prelínanie medzi autentickou situáciou, ktorá správnou kompozíciou nadobúda priam neuveriteľný aranžovaný charakter. Grafický jazyk štruktúr, línií, svetelných plôch, ktoré sa tvária zároveň ako abstraktné gestá a pritom na sebe nesú priam dokumentaristickú rovinu reality. Takto nachádzame v predloženom fotografickom súbore stretnutie silného mementa a silného autora, ktorý nám Gogoľovským smiechom cez slzy nastavuje zrkadlo. Pýta sa nás či sme ešte tu, či sme nezabudli, či si uvedomujeme cenu našej vnútornej slobody.

Boris Vaitovič, kurátor výstavy / Košice 04/2018

Výstavu pořádá Zámecké návrší za finanční podpory Ministerstva kultury ČR.